Štúdie o detskej reči/Iveta Bónová
Abstrakty z knihy.
PhDr. Iveta Bónová, PhD.
Mgr. Svetlana Kapalková, PhD.
Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.
Doc. PhDr. Marína Mikulajová, CSc.
Prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc.
Mgr. Stanislava Zajacová, PhD.
PhDr. Zuzana Ondráčková
|
Fonologický vývin v reči dieťaťa
PhDr. Iveta Bónová, PhD.,
Príspevok sa v rámci celkovej ontogenézy reči sústreďuje na osvojovanie fonologického systému jazyka. Predkladáme v ňom výsledky systematickejšieho bádania, ktoré sa dotýka fonologického vývinu po slovensky hovoriacich detí. Náš výskum v danej etape môžeme rozdeliť na tri fázy: 1. kvantitatívnu analýzu (meranie fonologického vývinu reči), 2. kvalitatívny rozbor (podrobná deskripcia audiovizuálne zachytenej a v CHILDES systéme pretranskribovanej rečovej produkcie dieťaťa) a 3. usúvzťažnenie výsledkov kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy.
Meriame, inšpirovaní štúdiou D. Ingrama (2002), fonologickú priemernú dĺžku výpovede (FPDV), pričom berieme do úvahy špecifiká dvoch typologicky rozdielnych jazykových systémov (angličtiny a slovenčiny). V aplikácii na slovenský jazyk modifikujeme a dopĺňame Ingramom predkladané pravidlá na stanovenie fonologickej priemernej dĺžky výpovede.
Na pozadí FPDV identifikujeme index zrozumiteľnosti, ktorý predstavuje určujúci a relevantný údaj pri hodnotení stupňa fonologickej akvizície. Tento index ako exaktne vyjadrená mierka odzrkadľuje úroveň fonologického vývinu, odráža proxemitu (mieru priblíženia sa detského slova k cieľovému slovu). Aby tento ukazovateľ bol aplikovateľný v logopedickej praxi, skúmame, aké fonologické parametre sa skrývajú za jeho číselným vyjadrením. Vzhľadom na to, že stupeň fonologickej akvizície je potrebné posudzovať komplexne, vždy v konfrontácii s cieľovým slovom posudzujeme slová dieťaťa. Berieme pritom do úvahy náročnosť, dĺžku a variabilitu detskej produkcie.
V rámci kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy rečovej produkcie skúmaného dieťaťa porovnávame počty slabík a zvukov v slovách dieťaťa s počtom slabík a zvukov v cieľových slovách, sledujeme postupnosť pri osvojovaní jednotlivých zvukov jazykového systému, zachytávame inventár zvukovo zvládnutých prvkov, identifikujeme fonologické procesy, ktoré prebiehajú v sledovanom období v reči dieťaťa, konfrontujeme hodnotu indexu zrozumiteľnosti s hodnotou indexu správnosti, ako aj s percentuálne vyjadreným rozdielom FPDV cieľových a detských slov v jednotlivých mesiacoch.
Uvedeným spôsobom nachádzame koreláciu medzi výsledkami kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy reči dieťaťa, ktoré longitudinálne pozorujeme od 18. do 43. mesiaca.