Štúdie o detskej reči/Jana Kesselová

Štúdie o detskej reči Abstrakty z knihy.
PhDr. Iveta Bónová, PhD.
Mgr. Svetlana Kapalková, PhD.
Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.
Doc. PhDr. Marína Mikulajová, CSc.
Prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc.
Mgr. Stanislava Zajacová, PhD.
PhDr. Zuzana Ondráčková

Translate: prelož do slovenčiny | translate into English


Sémantické kategórie v ranej ontogenéze reči dieťaťa

Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.
Za sémantické kategórie pokladáme elementárne sémantické jednotky, z ktorých pozostáva výpoveď dieťaťa. Pri analýze autentickej rečovej produkcie dieťaťa v rozmedzí 5 – 25 mesiacov sme sa inšpirovali výskumom M. Laheyovej a dospeli sme k súboru týchto sémantických kategórií: predmetnosť, činnostnosť, lokalizovanosť, špecifikácia, rezultatívnosť, rekurencia, postojovosť, posesívnosť, prospechovosť, existenciálnosť, relačnosť, temporálnosť, zmyslová skúsenosť, modalitnosť, kognícia, kvantitatívnosť a intenzifikácia, účelovosť a kauzálnosť, komunikácia. Procesuálne modelovanie vývinu sémantických kategórií spočíva v zachytení ich vývinovej postupnosti, ktorú chápeme ako prelínanie vonkajšej dynamiky (postupné pribúdanie nových sémantických kategórií a vznik nových kombinácií zo skôr osvojených kategórií) a vnútornej dynamiky (kvantitatívny nárast lexikálnych reprezentantov jednotlivých kategórií, osvojovanie si gramatických kategórií a tvarotvorných procesov). V dynamike sémantických kategórií sme vymedzili tri etapy: 1. sémantické kategórie v období jednoslovných výpovedí; 2. sémantické kategórie po vzniku prvých dvojslovných výpovedí a 3. sémantické kategórie s abstraktnou sémantikou.

1. V období jednoslovných výpovedí pozorujeme symetriu medzi sémantickými kategóriami, ktorým dieťaťa rozumie, a sémantickými kategóriami, ktoré aktívne produkuje. K vývinovo najstarším kategóriám patria: predmetnosť (pomenovania objektov a bytostí), činnostnosť (pomenovania činností so zmenou miesta alebo bez nej), lokalizovanosť (prvá kategória s vnútorne štruktúrovaným inventárom prostriedkov, ktorý spočíva na protiklade hore/dolu a blízko/ďaleko), špecifikácia (podľa rozsahu, ktorý objekty v priestore zaberajú), rezultatívnosť (výrazy no, tak, ktorými dieťa podáva informáciu o zavŕšených dejoch), rekurencia (výrazom ešte sa dieťa domáha pokračovania alebo opakovania činností) a postojovosť (primárne sú prejavy nesúhlasu). V základe prvotného poznávania a utvárania jazykového obrazu sveta je rozpoznávanie a pomenúvanie vecí a bytostí v ich aktivite, v pohybe a v priestore a zaujímanie vlastného postoja k nim i k dianiu, spätému s potrebami a vôľou dieťaťa.

2. Dvojslovná výpoveď je medzníkom, po ktorom sa výrazne zintenzívňuje osvojovanie si pravidiel materinského jazyka, a teda aj vnútorná dynamika vývinu sémantických kategórií. Na jednej strane sa reprezentanty ontogeneticky najstarších kategórií začínajú výrazne gramaticky diferencovať a až „explozívne“ vzájomne kombinovať do dvoj- až štvorslovných výpovedí, na druhej strane je vývin flexie a syntagmatiky sprevádzaný vznikom nových kategórií posesívnosť, prospechovosť a existenciálnosť. Vznik kategórie prospechovosť sa odvíja od kategórie posesívnosť. Kategória prospechovosť súvisí s posesívnosťou tak, že prvé exempláre kategórie prospechovosť – jazykovo sformované do podoby prospechového datívu (mamke) a predložkového akuzatívu (pre mamku) – sa v reči dieťaťa objavujú vtedy, keď sa vývin v kategórii posesívnosť posúva od prototypového slovesa mať k privlastňovacím adjektívam (Gaston má búdu: Gastonova búda – búda pre Gastona). Podložím pre vznik kategórie existenciálnosť sú trojčlenné kombinácie kategórií vo výpovedi. Jej prototypovým reprezentantom je sloveso byť vo funkcii plnovýznamového slovesa alebo spony, ktorým dieťa podáva spravidla konsituačnú informáciu o (ne)jestvovaní vecí, bytostí, vlastností, resp. informáciu o jestvovaní vecí chce získať (Kde je macík? Čo je to?). Existenciu veci alebo vlastnosti na veci dieťa najprv pomenúva implicitným spôsobom (pomenovaním veci a vlastnosti samotnej: baba, toto baba – zelený, motýlik zelený). Explicitné pomenovanie existencie súvisí s rozvinutejšou kombinatorikou sémantických kategórií do viacčlenných výpovedí (toto je baba, motýlik je zelený).

3. Vývin sémantických kategórií v tretej fáze prebieha dvojako: a) kategória je buď pripravená predchádzajúcim posunom vo vývine myslenia dieťaťa, je rozptýlená do iných, ontogeneticky starších sémantických kategórií, ale dosiaľ v rečovej produkcii dieťaťa nemá vlastný lexikálny reprezentant; b) kategória súvisí s neuvedomovaním si niektorých činností/stavov a objaví sa v reči až vtedy, keď dieťa pociťuje nedostatok, absenciu niečoho a vzniká potreba subjektívne prežívaný deficit odstrániť. V prvom prípade ide o sémantickú kategóriu temporálnosť. Jej prvý spoľahlivo identifikovaný exemplár (príslovka teraz) je výsledkom vnútornej dynamiky a vzájomnej symbiózy štyroch ontogeneticky najstarších kategórií činnostnosť, lokalizovanosť, rezultatívnosť a rekurencia. Kategória temporálnosť ukazuje, že vývin sémantických kategórií nespočíva len vo vnútornej dynamike každej z nich a vo vzájomnej kombinovateľnosti do syntagiem, ale že je determinovaný aj medzikategoriálnymi vzťahmi, z ktorých sa utvárajú abstraktné významy. Spoločnou črtou druhej skupiny vznikajúcich sémantických kategórií je, že ich prvé exempláre sa v reči dieťaťa objavili výlučne v zápornej podobe, a to v situáciách so spoločným menovateľom – dieťa spozoruje absenciu niečoho, čo mu bráni pokračovať v ďalšej činnosti alebo v uspokojení svojej potreby. Ide o kategórie kognícia, zmyslová skúsenosť, modálnosť a kvantitatívnosť.