Štúdie o detskej reči/Marína Mikulajová

Štúdie o detskej reči Abstrakty z knihy.
PhDr. Iveta Bónová, PhD.
Mgr. Svetlana Kapalková, PhD.
Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.
Doc. PhDr. Marína Mikulajová, CSc.
Prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc.
Mgr. Stanislava Zajacová, PhD.
PhDr. Zuzana Ondráčková

Translate: prelož do slovenčiny | translate into English


Vývin rečovej činnosti v kontexte psychického vývinu

Doc. PhDr. Marína Mikulajová, CSc.
Transdisciplinárne modelovanie rečového vývinu slovensky hovoriacich detí v období raného detstva na základe longitudinálneho výskumu prirodzene predpokladá aj hodnotenie rečového vývinu v širšom vývinovom kontexte.

Cieľom prvej časti štúdie je poskytnúť prehľad o základných teoretických prístupoch k vývinu detskej reči v západnej tradícii. Analyzujú sa štyri hlavné smery a ich prínos pre vývinovú psycholingvistiku: behaviorizmus, nativizmus, kognitivizmus a sociopragmatická teória. Prínos behaviorizmu vidíme v rozpracovaní mechanizmov učenia, avšak pre absenciu vývinového prístupu je dnes vyhasnutou teóriou vývinu reči. Nativizmus, najmä jeho neskoršie odnože (v koncepciách Fillmorea, Pinkera, Fodora) v súčasnosti predstavujú silný teoretický koncept s významným vplyvom na rozvoj neurovied. Podľa nášho názoru však aplikácia modulárneho chápania psychiky na ontogenézu je neprijateľná. Kognitivizmus skúma jazykové schopnosti ako integrálnu súčasť psychickej ontogenézy, čo prinieslo poznatky o kognitívnych predpokladoch pre vývin reči a podnietilo záujem o významovú stránku reči. Na druhej strane sa nedoceňovali sociálne zdroje vývinu, čo postupne vo vývinovej psycholingvistike viedlo k vzniku sociopragmatického smeru. Tento hľadá zákonitosti rečového vývinu v osvojovaní si sociálne podmienených a sociálne sprostredkovaných foriem rečovej komunikácie v interakciách matky s dieťaťom. Priniesol novú výskumnú paradigmu – analýzu spontánneho komunikačného správania dieťaťa v prirodzenom prostredí, čo umožňuje hodnotiť aj pragmatické aspekty rečového vývinu, reč komunikačného partnera orientovanú na dieťa a kontext.

Druhá časť štúdie je venovaná ruskej škole, predovšetkým kultúrno-historickej koncepcii L. Vygotského a na ňu nadväzujúcej teórii psychického vývinu D. Eľkonina. Koncepcia Vygotského sa podstatne líši od západných smerov predovšetkým postulovaním sociálneho pôvodu psychických funkcií (zdroj ich vývinu sa hľadá mimo dieťa samotné), ich znakovej štruktúry a vedomého fungovania. Vývin sa nechápe ako adaptácia, ale ako privlastňovanie ľudskej kultúry a nesmeruje k postupnej socializácii, ale naopak k individualizácii psychických procesov. Mechanizmom privlastňovania je interiorizácia, v ktorej má významné postavenie reč. Vygotský odvodzuje celý psychický vývin od vývinu pojmotvorby, ktorú považuje za os ontogenézy psychiky a osobnosti.

Pre D.B. Eľkonina bola táto koncepcia východiskom pre analýzu štádií psychického vývinu. V jednotlivých štádiách sa rytmicky strieda to, čo sa vo vývine osvojuje: v jedných obdobiach je to predovšetkým zmysel a úlohy ľudskej činnosti, v iných – spôsoby realizácie tejto činnosti. Toto sa vzťahuje aj detskú reč a hru. Prvý rok života sa vyznačuje intenzívnym rozvojom bezprostrednej emočnej komunikácie dieťaťa s dospelými. Končí sa nástupom prvých slov, ktoré majú indikujúcu funkciu. Obdobie od jedného do troch rokov charakterizuje prudký vývin poznávacích schopností, rozvíja sa vnímanie, pamäť, reč. Je to obdobie rozvoja hlavne slovnej zásoby a zovšeobecňujúcej funkcie reči, jej ranej intelektualizácie. Predmetná hra vzniká, keď dieťa v úkonoch začne rozlišovať schému úkonu, činnosť s významami vecí (napr. hrebeň = na česanie, lyžička = na jedenie) a jeho operacionálno-technickú stránku (ako úkon realizovať) - v hre si osvojuje význam vecí, ich sociálnu funkciu a použitie.

Stotožňujeme sa s názorom ruskej školy na ontogenézu psychiky včítane reči a detskej hry a prijímame ju za metodologické východisko modelovania rečového vývinu slovensky hovoriacich detí.