Štúdie o detskej reči/Zuzana Ondráčková
Abstrakty z knihy.
PhDr. Iveta Bónová, PhD.
Mgr. Svetlana Kapalková, PhD.
Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.
Doc. PhDr. Marína Mikulajová, CSc.
Prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc.
Mgr. Stanislava Zajacová, PhD.
PhDr. Zuzana Ondráčková
|
Detské slová v slovenčine a ich charakteristika
PhDr. Zuzana Ondráčková
Štúdia prezentuje výsledky výskumu špecifickej vrstvy lexiky používanej v detskej reči a reči orientovanej na dieťa – detských slov v slovenskom jazyku. Z teoretického hľadiska sa sústreďuje na termín detské slovo a jeho chápanie v slovenskej lingvistickej literatúre a zároveň ponúka nový pohľad nielen na vymedzenie tohto termínu, ale aj na klasifikáciu detských slov v slovenčine. Výskum je materiálovo založený na údajoch získaných pomocou dotazníka, v ktorom sa zisťovalo, ako jeden a ten istý denotát pomenúvajú rodičia a ako ho pomenúvajú deti.
Na vymedzenie termínu detské slovo bolo stanovených niekoľko kritérií: (1) za detské slová sú pokladané nielen spisovné slová, ale aj tie nespisovné výrazy (pretože sa používajú najmä v hovorenej komunikácii), ktoré (2) majú v sebe kladný citový náboj a (3) fungujú v reči dospelého orientovanej na dieťa aj v detskej reči. Na základe analýzy materiálu získaného pomocou metódy dotazníkového prieskumu a na základe stanovených kritérií sú detské slová charakterizované ako všetky slová národného jazyka s kladným emocionálnym nábojom, ktoré sa primárne využívajú v reči dospelého orientovanej na dieťa a v detskej reči. Tieto slová sa delia na: 1. deminutíva; 2. hypokoristiká; 3. eufemizmy; 4. interjekčné a onomatopoické pomenovania; 5. metaforické a metonymické pomenovania.
Na základe vymedzenia pojmu detského slova a jeho obsahu bol zostavený slovník detských slov, do ktorého boli zaradené všetky lexémy zo skúmaného materiálu, ktoré sa dajú označiť ako detské slová. Všetky tieto výrazy sú slovnodruhovo, slovotvorne a sémanticky charakterizované.
Slovnodruhová charakteristika detských slov sa sústreďuje najmä na skutočnosť, či všetky pomenovania konkrétneho denotátu jednoznačne patria do toho istého slovného druhu, teda či je kategoriálny význam slovného druhu v súlade s formou, ktorou sa tento význam vyjadruje; alebo či a v akej miere formálna stránka lexém nie je v súlade s ich významom, pretože detská lexika sa ukazuje aj v tomto smere ako veľmi špecifická. Kategoriálne významy jednotlivých sledovaných slovných druhov (substantív, verb a adjektív) sa v slovenskej detskej lexike formálne vyjadrujú dvojakým spôsobom: (a) v prevažujúcej miere (87 %) spôsobom zhodným so slovnou zásobou slovenčiny (t. j. význam predmetnosť je v súlade s morfologickými a syntaktickými vlastnosťami substantív; význam procesuálnosť je v súlade s morfologickými a syntaktickými vlastnosťami verb a význam kvalitatívnosť je v súlade s morfologickými a syntaktickými vlastnosťami adjektív) a (b) v menšej miere (13 %) špecifickým spôsobom, keď je kategoriálny význam daných slovných druhov v nesúlade s ich formálnym stvárnením (teda kategoriálne významy predmetnosti, procesuálnosti a kvalitatívnosti sú vyjadrené onomatopoickou formou). Výrazy, v ktorých je prítomná táto asymetria medzi formou a kategoriálnym významom, sú potom zaradené v rámci slovných druhov do prechodnej kategórie.
Cieľom slovotvornej charakteristiky je opísať detskú lexiku z hľadiska jej slovotvorby. Sústreďuje sa na zastúpenie a frekvenciu slovotvorne nemotivovaných a slovotvorne motivovaných lexém; slovotvorné prostriedky, spôsoby a postupy uplatňujúce sa pri tvorení detských slov a slovotvorné útvary vznikajúce pri tomto tvorení (slovotvorné rady, paradigmy a hniezda na jednej strane a slovotvorné typy, onomaziologické kategórie a typy onomaziologických kategórií na strane druhej). Zo slovotvorných postupov má v detskej lexike dominantné postavenie sufixácia, a to najmä kvôli vysokej deminutívnosti lexém, z ktorej vyplýva aj prevládajúci typ onomaziologickej kategórie v detskej lexike, a to modifikačný.
Sémantická charakteristika je zameraná na lexikálne významy detských slov a v rámci nich najmä vzťahy medzi formou a významom jednotlivých detských slov, a zároveň vzťahy medzi významami a formami detských lexém navzájom. Zo sémantického hľadiska sú jadrom detskej lexiky monosémické lexémy, a zároveň je pre detskú lexiku príznačná aj asymetria medzi formou a významom v tom zmysle, že absolútna väčšina detských slov je včlenená do vzťahov synonymie, ktorá je založená na kumulácii a rôznych kombináciách štylistických príznakov na kladnej osi expresivity.