Štúdie o detskej reči/Daniela Slančová

Štúdie o detskej reči Abstrakty z knihy.
PhDr. Iveta Bónová, PhD.
Mgr. Svetlana Kapalková, PhD.
Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.
Doc. PhDr. Marína Mikulajová, CSc.
Prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc.
Mgr. Stanislava Zajacová, PhD.
PhDr. Zuzana Ondráčková

Translate: prelož do slovenčiny | translate into English


Pragmatické funkcie vo vývine rečovej činnosti (v prvých osemnástich mesiacoch života dieťaťa)

Prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc.
Predkladané výsledky výskumu majú charakter prípadovej a metodologickej štúdie, sledujúcej vývin pragmatických funkcií. Vydeľuje sa v nej pojem pragmatická funkcia, podáva sa charakteristika pragmatických funkcií a sleduje sa ich vývin, ako aj spôsob ich neverbálnej a verbálnej realizácie na materiáli získanom z longitudinálneho pozorovania jedného dieťaťa – chlapčeka Martina vo veku od troch do osemnástich mesiacov. V závere sa tézovite charakterizuje úloha dialógu matky a dieťaťa v sledovanom veku.

Pragmatickú funkciu vymedzujeme ako funkciu komunikačnej jednotky, t. j. (z hľadiska tejto štúdie) detskej výpovede. Chápeme ju jednak vzťahovo, jednak účelovo. Pragmatická funkcia (PF) reprezentuje vzťah medzi dieťaťom a jeho okolím, postavenie dieťaťa v komunikačnej situácii a zároveň je realizáciou elementárneho komunikačného zámeru ako „mentálnej reprezentácie zamýšľaného stavu vecí“. Práve v spojení vzťahového a účelového chápania je možné uchopiť vývinovú líniu realizácie rečovej činnosti a utvárania sa jej predpokladov v raných fázach tohto kontinuálneho procesu, a to aj preto, že vo vývine komunikačnej činnosti sa vzťahová zložka pragmatickej funkcie objavuje skôr než účelová. Nositeľom pragmatickej funkcie je komunikačná jednotka, výpoveď, teda formálne (začiatkom a koncom) vymedziteľný dieťaťom produkovaný komunikačný segment. Fungovanie komunikačnej jednotky je interakčné. Indikátorom pragmatickej funkcie je tak formálna realizácia (neverbálna aj verbálna) výpovede, ako aj jej kontextové fungovanie: posudzuje sa tak situačný, ako aj interakčný kontext (reakcia komunikačného partnera dieťaťa a zároveň reakcia samotného dieťaťa). V štúdii sa zachytáva 30 druhov pozorovaných pragmatických funkcií, ktoré sa zadeľujú do štyroch základných typov: referenčné, reakčné, regulatívne a rutinné.

Základná tendencia pragmatického vývinu komunikačnej a rečovej činnosti odráža interakčný vzťah dieťaťa k jeho okoliu a zároveň aj kognitívny vývin dieťaťa. Vzťah k svetu Martin spočiatku signalizuje neverbálnym vyjadrením svojho bio-psychického stavu (PF vyjadrenie spokojnosti, nespokojnosti, pozitívnej, negatívnej emócie), na ktoré sa napája negatívne vymedzenie sa voči okoliu (postupne PF odmietanie, protest, nesúhlas), pričom súhlasná reakcia (PF súhlas) sa prejavuje až neskôr. Postupne sa usiluje regulovať konanie iných a explicitne aj svoje (PF výzva, vôľa). Začína sa vyjadrovať o aktuálne prítomnom svete (PF konsituačná informácia); táto PF sa postupne stane kvantitatívne aj kvalitatívne najrozvinutejšou. „Pomocnými“ prostriedkami pri osvojovaní jazyka sa stávajú imitácie a rutiny. Vo viazaných interakčných dvojiciach, v ktorých sa predpokladá, že v druhej súčasti dvojice bude dieťa reagovať na výzvový podnet dospelého, reaguje Martin najprv vykonaním činnosti, ku ktorej ho dospelí vyzývajú (PF vykonanie činnosti), a neskôr odpoveďou na otázku (PF odpoveď). Až po realizácii týchto pragmatických funkcií sa začína sám pýtať (KF otázka) a zároveň je schopný vyjadriť sa o stave sveta, ktorý nie je v aktuálnom empirickom dosahu (PF kosituačná informácia). Ako posledná pragmatická funkcia v sledovanom období sa objavuje varovanie. Táto pragmatická funkcia je signálom začínajúcej schopnosti Martina predvídať a zároveň vyjadriť empatiu. Postupne sa realizácia jednotlivých pragmatických funkcií verbalizuje, takže na konci sledovaného obdobia je Martin schopný slovne (v niektorých prípadoch len interjekčne) realizovať všetky pragmatické funkcie. Výnimku tvoria PF vykonanie činnosti, ďalej PF vyjadrenie spokojnosti a nespokojnosti a PF upozornenie, ktorá sa v 18. mesiaci vyjadruje buď gestom (ukazovanie na objekt), alebo vokalizáciou.

Katalyzátormi jazykového vývinu u Martina (pri vysokej miere prediktability osvojovania jazyka v ranej ontogenéze majú tieto zistenia zrejme všeobecnejšiu platnosť) sú hlavne výpovede s PF výzva, odpoveď na otázku, teda výsostne interakčné typy výpovedí, a na druhej strane výpovede s PF konsituačná informácia, teda výpovede odrážajúce referenčnú realitu. Jazykové vedomie v raných fázach vývinu sa tak formuje v dvoch základných módoch: operatívno-komunikačnom a referenčno-ikonickom.

V poslednej časti našej štúdie sa venuje pozornosť postupnému nadobúdaniu pragmatickej kompetencie v zmysle postupne získavanej istoty pri realizácii a interpretácii pragmatických funkcií a spôsobov ich vyjadrenia zo strany dieťaťa aj dospelého. Vo vzájomnom dialógu sa precizuje pragmatika aj sémantika detských výpovedí, rovnako ako forma ich vyjadrenia. Týka sa to predovšetkým fonetickej podoby Martinom produkovaných slov, no v dialógu sa tvorí aj syntax, a to tak na parataktickej, ako aj na hypotaktickej úrovni.

Štúdia ukázala, ako dieťa vstupuje do interakcie s ľuďmi a priestorom, ktoré ho obklopujú, ako sa postupne učí vyjadrovať svoje zámery, a tým, už oveľa skôr, než ovláda konvenčný verbálny kód society, v ktorej vyrastá, sa v priestore a medzi ľuďmi postupne udomácňuje, a hoci na prvý pohľad bezmocné, dokáže efektívne vplývať na svet okolo seba.